Čo je GDPR? Pre koho je potrebné GDPR? Ako si urobiť GDPR? Ochrana osobných údajov platné od 25. mája 2018

Toľko omielaná téma akou je GDPR, na Slovensku v poslednej dobe nebola. Týka sa totiž každého kto zbiera, spracováva alebo prichádza do kontaktu s osobnými údajmi – teda každého kto podniká a zhromažďuje informácie o fyzických osobách. A netýka sa to len podnikateľov, ale aj neziskovky, školské zariadenia, mestá a obce, a inštitúticie ako také. Téma, ktorá si naozaj zaslúži pozornosť nielen zo strany firiem, ale i zo strany samotných ľudí – užívateľov internetu = dotknutých osôb. Majú totiž v rukách veľkú moc, o ktorej nevedia. A firmy si to ešte neuvedomujú.

Spoločnosti, ktoré vypracujú GDPR vyrástli ako huby po daždi. Na internete je možné nájsť rôzne vzory, potom firmy zamerané len na najlepšiu cenu za vypracovanie a podobne. Skúsenosti z posledných dní ma len presvedčili o tom, že už som spoznal pár firiem (a to ešte boom nezačal), ktoré naleteli a dali si vypracovať dokumenty „skutočným profesionálom“ za super cenu. Žiaľ neušetrili – ale zaplatia si to celé ešte raz. GDPR je zamerané na technické zabezpečenie – preto musíte dotyčnej firme uviesť vaše procesy spracovávania a účel. Podozrivo nízka cena, oproti bežným cenám na internete, by mala byť prvotný signál, že niečo nie je v poriadku.

Čo znamená skratka GDPR?

GDPR je skratka z anglického slovného spojenia „General Data Protection Regulation„, čo v preklade do slovenčiny znamená „Všeobecné nariadenie o ochrane údajov„. Bavíme sa o „ochrane osobných údajov“

Čo je osobný údaj? Osobné údaje sú vstupnou bránou do súkromia každého z nás. S osobnými údajmi sa stretávame vkaždodennom živote pri uplatňovaní rôznych spoločenských vzťahov, pričom nie vždy je jasné, čo všetko možno považovať za osobné údaje. Ich zadefinovanie je však žiaduce, pokiaľ má zákon plnohodnotne poskytovať ochranu právam fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných údajov.

Účelom tohto metodického usmernenia je poskytnúť bližší pohľad na pojem osobné údaje, aby spracúvanie osobných údajov fyzických osôb bolo legitímne adôsledné a domáhanie sa ochrany osobných údajov bolo opodstatnené a efektívne.

Pojem osobné údaje (§ 4 ods. 1 zákona)

Osobnými údajmi sú „údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu“.

Definícia pojmu osobné údaje nie je jednoduchá. Po obsahovej stránke sa skladá z niekoľkých základných prvkov, ktoré spoločne vystupujú v pozícií identifikátorov patriacich konkrétnej fyzickej osobe a vytvárajú jej identitu. (zdroj: celé znenie nájdete na tomto odkaze „Metodické usmernenie č. 1/2013 k pojmu osobné údaje“ )

Prečo vzniklo GDPR?

Myšlienka vznikla už pred rokmi v Európskom parlamente. Dôvod? Reakcia na vývoj v elektronickom svete a vývoji rôznych internetových eshopov / online a offline aplikácii a platforiem, ktoré vyžadujú a spracovávajú osobné údaje užívateľov. Kde a ako sa spracovávajú tieto osobné údaje? Sú zneužívané? Presne tento problém má riešiť GDPR.

Vývoj technológii za posledné desaťročie veľmi pokročil a tento jav sa v blízkej dobe ani nezmení. Práve naopak. Nakoľko prichádza aj avizovaný „Industry 4.0“ alebo po slovensky „Priemysel 4.0“ čo v praxi znamená automatizáciu do všetkých oblastí, priamo aj nepriamo to bude mať vplyv aj na svet, ako ho dnes poznáme a prežívame.

Kedy a kde vzniklo GDPR?

Nové nariadenie prijal Európsky parlament v prvej polovici apríla 2016 (mení sa tak smernica 95/46/ES prijatým – NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679) s tým, že platnosť nadobúda – 25. mája 2018. Platnosť a implementácia – každá členská krajina Európskej únie. Dôvod? Pravidlá a zákony okolo ochrany osobných údajov mala každá krajina iné. Preto je veľmi ťažké bojovať proti zneužívaniu osobných údajov, keďže neboli jednotné normy, metodiky, či usmernenia.

Týmto novým nariadením sa celá situácia mení a Európske krajiny tak čaká jednotný, na pár malých detailov, totožný systém, ktorý má ochraňovať užívateľov (obyvateľov členských štátov EÚ), ich súkromie a hlavne mať prehľad o tom, kto a kde spracováva informácie a za akým účelom.

Porovnanie starý zákon vs nové nariadenie

Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zameraný na „Bezpečnostný projekt“, ktorý si stačilo dať vypracovať renomovanej firme a „odložiť do šuflíka“.  Projekt bol skôr zameraný na teóriu, spracovávanie a základné krytie spoločnosti „keby niečo, tak to máme“. Nebola potrebná v mnoho prípadoch ani „Zodpovedná osoba – DPO“.

Zákon č. 18/2018 Z. z o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a k nemu „NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679“ je zameraný viac na technické zabezpečenie, pri ktorom je potrebné urobit audit – aké osobné údaje / informácie sa spracovávajú + za akým účelom a k tomu mať vypracovaný proces zabezpečenia. Zabezpečenie sa týka od počítačov / notebookov, cez šifrovacie systémy (heslá, ssl certifikáty, kryptované USB klúče, a pod.), zabezpečenie priestorov (kde sa údaje skladujú), až po samotných ľudí / partnerov, ktorí pre firmu pracujú / spolupracujú ako dodávatelia. Spoločnosť musí mať poverenú „Zodpovednú osobu – DPO“.

Čo je DPO / kto je zodpovedná osoba? 

„DPO“ je skratka z anglického spojenia „Data Protection Officer“ čo by sme voľne do slovenčiny mohli preložiť ako „Osoba poverená pre ochranu osobných údajov“, ale výstižnejšie je pomenovanie „zodpovedná osoba„, ktorá sa uvádza aj v oficiálnych prekladoch / metodikách.

Definíciu a úlohy zodpovednej osoby nájdete na tomto odkaze => kto je zodpovedná osoba. (§44 Určenie zodpovednej osoby, zákon č.18/2018 Z.z)

ZÁSADY SPRACÚVANIA OSOBNÝCH ÚDAJOV